Tento článok sa zaoberá otázkou, prečo sa v Európe technológia 5G neposudzuje z environmentálneho hľadiska. Naše občianske združenie sa, podobne ako viaceré zahraničné iniciatívy, dlhodobo domáha vysvetlení.
Čo je to životné prostredie a ako k nemu pristupovať?
V § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí je definícia: „Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.“
V Budapeštianskej deklarácii o životnom prostredí a zdraví 2023, ktorá je záväzná pre štáty, ktoré ju podpísali, sa na strane 9, v časti Znečistenie životného prostredia, vysvetľuje: „Okrem naliehavých opatrení potrebných na riešenie širokej škály znečisťujúcich látok, o ktorých sú zdravotné dôkazy dobre preukázané a postupne sa rozvíjajú, si pozornosť a reakciu vyžadujú aj nové a vznikajúce problémy, ako je elektromagnetické žiarenie, a riešenie viacnásobného vystavenia znečisťujúcim látkam.“
V rovnako záväznej Rio deklarácii o životnom prostredí a rozvoji 1992 sa v princípe 15 píše: „V záujme ochrany životného prostredia musia štáty v súlade so svojimi možnosťami široko uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti. V prípade hrozby vážneho alebo nezvratného poškodenia sa nedostatok úplnej vedeckej istoty nesmie použiť ako dôvod na odloženie nákladovo efektívnych opatrení na zabránenie zhoršovaniu životného prostredia.“
Na základe uvedených ustanovení máme za to, že zložkou životného prostredia je aj intravilán a dokonca aj interiér a že bezdrôtové technológie môžu mať vplyv aj na tieto zložky a preto musia byť environmentálne posudzované.
Čo treba posudzovať
Slovenský zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa § 4 odsek 1 hovorí, že strategické dokumenty (to je návrh plánu alebo programu) pre oblasť … telekomunikácií… sa musia posudzovať. V § 3 definuje, že vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, atď …
Aj v európskej smernici 2001/42/ES o posudzovaní vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie v článku 3, bod 2 sa uvádza „… environmentálne hodnotenie sa vykoná pre všetky plány a programy…, ktoré sa pripravujú pre…telekomunikácie.. .”
Členské štáty teda majú kompetenciu a povinnosť environmentálne posúdiť to, čo sa nazýva „projekt“. Čo však v prípade, ak sa projekt nasadzovania 5G nenazve projektom, ale napríklad Stratégiou digitálnej transformácie Slovenska 2030?
Čo netreba posudzovať
Hneď v ďalšom bode spomínanej európskej smernice 2001/42/ES sa na plány a programy na miestnej úrovni dáva výnimka. Aj v nariadení 2020/1070 sa vyhlásili bezdrôtové prístupové body s malým dosahom za oslobodené od povolenia.
Taktiež smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v prílohe 1 nezahrňuje telekomunikácie.
Z dôvodu tohto právneho nesúladu bolo podaných niekoľko podnetov združeniami, ktoré nesúhlasia s takýmito výnimkami.
- Odkaz na príslušnú vedu možno nájsť v právnom stanovisku k 5G od dánskeho právnika Christiana F. Jensena a záver: „Zriadenie a aktivácia siete 5G – ako je v súčasnosti opísaná – bude v rozpore so súčasnými ľudskými a environmentálnymi zákonmi zakotvenými v Európsky dohovor o ľudských právach, Dohovor OSN o právach dieťaťa, nariadenia EÚ a Bernský a Bonnský dohovor o ochrane prirodzeného prostredia a migrujúcich druhov“.
- Španielsky ombudsman Francisco Fernández Marugán rozhodol, že španielsky národný akčný plán 5G nezohľadnil environmentálne aspekty. Ombudsman zaujal stanovisko k plánu implementácie 5G na základe sťažnosti podanej spoločnosťou AVAATE a záver je jasný: implementácia technológie 5G v Španielsku nebola predmetom predbežného environmentálneho hodnotenia zo strany úradov. V rozhodnutí sa zdôrazňuje, že ministerstvo prostredníctvom svojho štátneho tajomníka ignorovalo rôzne články v zákone 21/2013 o environmentálnom hodnotení, vyhýbalo sa konzultácii s návrhom plánu 5G a návrhom pilotných projektov 5G pre príslušné environmentálny orgán. Ako uvádza ombudsman, uskutočnené pilotné projekty budú využívať frekvenčné pásmo, pre ktoré ešte neboli stanovené limity bezpečného vystavenia, čo je niečo, čo je v úplnom rozpore so zásadou predbežnej opatrnosti.
- Slovenský ombudsman bohužiaľ vydal nášmu občianskemu združeniu zamietavé stanovisko. Podľa neho „kritérium pravdepodobne významného vplyvu na životné prostredie nie je naplnené, keďže opatrenia obsiahnuté v akčnom pláne nemajú priame negatívne dopady.“ Podľa názoru nášho občianskeho združenia by sa aj malé bunky mali posudzovať environmentálne (nie jednotlivo, ale ako jeden celonárodný projekt).
Existujú teda dôvodné pochybnosti, či pri nasadzovaní 5G boli dodržané platné zákony SR a EÚ a medzinárodné záväzky, vrátane
- Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- Článok 114 týkajúci sa zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa
- Článok 169 o ochrane spotrebiteľa
- Zmluvy o Európskej únii
- Článok 3 o ochrane životného prostredia, detí aj o bezpečnosti
- Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú občania EÚ právo uistiť sa, aby sa nové informácie o životnom prostredí (článok 5) zohľadnili pri prijímaní politík EÚ na ochranu životného prostredia.