Názov: Imunohistochemická štúdia postnatálnej neurogenézy po vystavení celého tela elektromagnetickým poliam: hodnotenie zmien súvisiacich s vekom a dávkou u potkanov
September 2009
Autori: Judita Orendácová, Eniko Raceková, Martin Orendác, Marcela Martoncíková, Kamila Saganová, Kamila Lievajová, Henrieta Abdiová, Ján Labun, Ján Gálik
Neurobiologický ústav, SAV Košice
Štúdia po anglicky: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19305951/
Abstrakt
Je dobre známe, že silné elektromagnetické polia (EMP) môžu spôsobiť akútne zdravotné účinky, ako sú popáleniny, ktorým sa dá účinne predchádzať dodržiavaním smerníc a predpisov týkajúcich sa expozície. Súčasné obavy sa namiesto toho zameriavajú na možnosť, že dlhodobé vystavenie slabým EMP by mohlo mať škodlivé zdravotné účinky v dôsledku nejakého biologického mechanizmu, ktorý je doteraz neznámy.
- Možné riziko pulzného EMP s frekvenciou 2,45 GHz a priemernou hustotou výkonu 2,8 mW/cm2 (naša pozn. 28 W/m2) na postnatálnu neurogenézu potkanov bolo skúmané vo vzťahu k veku zvieraťa, trvaniu expozičnej dávky a prežitiu po ožiarení.
- Marker proliferujúcich buniek BrdU bol použitý na mapovanie imunohistochemických zmien súvisiacich s vekom a dávkou v rostrálnom migračnom prúde (RMS) po celotelovej expozícii novorodených (P7) a senescentných (24 mesiacov) potkanov.
- Na objasnenie kumulatívneho účinku EMP boli vykonané dva dávkovo závislé expozičné vzorce: krátkodobá expozičná dávka, 2 dni ožarovania (4 h/deň) oproti dlhodobej expozičnej dávke, 3 dni ožarovania (8 h/deň), pričom v oboch prípadoch nasledovalo akútne (24 h) a chronické (1 – 4 týždne) prežitie po ožiarení.
- Zistili sme, že EMP indukuje významné, od veku a dávky závislé zmeny v počte proliferujúcich buniek v rámci RMS.
Naše výsledky naznačujú, že obavy z možného rizika EMP generovaného v súvislosti s výrobou, prenosom, distribúciou a používaním elektrických zariadení a komunikačných súprav sú opodstatnené aspoň s ohľadom na skorú postnatálnu neurogenézu.