| Typ materiálu: | Predbežná informácia |
| Zodpovedná inštitúcia: | MH SR |
| Zodpovedný predkladateľ: | Ing. Denisa Saková PhD. |
| Skrátené PK: | Nie |
| Číslo legislatívneho procesu: | PI/2026/110 |
| Dátum začiatku PK: | 08.05.2026 |
| Dátum konca PK: | 14.05.2026 |
| Odkaz: | www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/PI/2026/110 |
Pripomienka občianskeho združenia Elektrosmog a zdravie:
- Navrhujeme, aby sa ochrana spotrebiteľa a jeho záujmov v slovenskej legislatíve posilnili a zaručili, pretože je to v súlade s cieľmi smernice 2024/1788 prezentovanými napr. v:
a) preambule ods. (19) “Záujmy spotrebiteľov by mali byť stredobodom tejto smernice”…, “Musia sa posilniť a zaručiť existujúce práva spotrebiteľov a práva na prístup k základným službám”…, “Členské štáty alebo, ak tak stanovili členské štáty, regulačné orgány, by mali presadzovať práva spotrebiteľov.”
b) v preambule ods. (17) “Slobody… sú dosiahnuteľné len na úplne otvorenom trhu, ktorý umožňuje všetkým spotrebiteľom vybrať si slobodne svojich dodávateľov”…
c) čl. 6 ods. 5 “Členské štáty pri transpozícii tejto smernice informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých na plnenie povinností služby vo verejnom záujme vrátane ochrany spotrebiteľa a životného prostredia”…
d) čl. 79 ods. 4. “Členské štáty vytvoria vhodné a efektívne mechanizmy na reguláciu, kontrolu a transparentnosť, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu dominantného postavenia, najmä v neprospech spotrebiteľov, a predátorskému správaniu.”
e) príloha II ods. 1 “Členské štáty zabezpečia, aby sa zavedenie inteligentných meracích systémov na ich územiach vykonalo až po ekonomickom posúdení všetkých dlhodobých nákladov a prínosov pre trh, ako aj jednotlivých spotrebiteľov”…
- V súlade s bodom 1 navrhujeme, aby zavádzanie technológií emitujúcich elektromagnetické žiarenie a technológií ktoré nejakým spôsobom vplývajú alebo môžu vplývať na životné prostredie a zdravie bolo vždy sprevádzané
- a) možnosťou spotrebiteľa uvedené technológie odmietnuť bez akejkoľvek sankcie alebo znevýhodnenia,
- b) úplným informovaním o všetkých rizikách, vrátane zdravotných, environmentálnych, bezpečnostných, nákladových, pričom informovanie o nákladových rizikách (v zmysle čl. 25 a prílohy X ods. 10 smernice 2023/1791 o energetickej efektívnosti) musí zahŕňať kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie, variabilné a fixné prevádzkové náklady, náklady na energiu, environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu, náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť, a to v maximálnom rozsahu a administratívne náklady na vykonanie analýzy nákladov a prínosov;
pretože- v súčasnosti medzinárodné inštitúcie – predovšetkým OSN a WHO – presadzujú prístup “Jedno zdravie” – čiže integráciu prírody, biodiverzity a zdravia do politík a opatrení v oblasti životného prostredia a zdravia. (Pozn. podrobnosti sú uvedené v Budapeštianskej deklarácii z júla 2023 https://iris.who.int/server/api/core/bitstreams/781a703d-e062-4eba-b11c-a224a7861abf/content );
- jedným zo záväzkov prijatých v Budapeštianskej deklarácii je záväzok venovať pozornosť a reagovať aj na nové problémy ako sú elektromagnetické žiarenie a kombinované pôsobenia viacerých znečisťujúcich činiteľov (angl. pollutants) (str. 9 Budapeštianskej deklarácie);
- v legislatívnych procesoch dochádza často k absencii aplikovania záväzného princípu predbežnej opatrnosti prijatého počas OSN konferencie o životnom prostredí a rozvoji konanej 3-14 júna 1992 v Rio de Janeiro v Brazílii. V záverečnom dokumente známom ako 1992 Rio deklarácia (Pozn. https://docs.un.org/en/A/CONF.151/26/Rev.1(vol.I)) ), v Princípe 15 je uvedené:
“V záujme ochrany životného prostredia musia štáty v súlade so svojimi možnosťami široko uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti. V prípade hrozby vážneho alebo nezvratného poškodenia sa nedostatok úplnej vedeckej istoty nesmie použiť ako dôvod na odloženie nákladovo efektívnych opatrení na zabránenie zhoršovaniu životného prostredia.”
- Na základe doteraz uvedených skutočností navrhujeme, aby v súlade s prílohou I ods. 2 smernice 2024/1788, ktorá s takouto možnosťou počíta, bolo v slovenskej legislatíve umožnené koncovému odberateľovi, resp. spotrebiteľovi aktívne vypnúť diaľkový odpočet na meracom zariadení.
- Navrhujeme, aby do slovenskej legislatívy, vrátane zákona č. 251/2012 bol zavedený pojem samoodpočet v kontexte uvedenom v prílohe I ods. 2 písm. c) smernice 2024/1788. Máme za to, že de facto je samoodpočet umožnený v zákone č. 251/2012 v § 40 ods. 3 pri meraní spotreby elektriny a tiež v § 76 ods. 2 pri meraní spotreby plynu, avšak kvôli lepšej prehľadnosti by uvedené ustanovenia mali obsahovať aj pojem samoodpočet.
Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/sprava-vyjadreni/legislativne-procesy/SK/PI/2026/110/vyjadrenia/b70e1ac8-7848-4eb6-bb11-701a0c171e74