Čo všetko by ste mali vedieť o „inteligentných“ meradlách spotreby

Na Slovensku sa s nimi v bežnom živote stretávame pod názvami meradlá s funkciou diaľkového odpočtu, alebo „inteligentné“ meradlá spotreby. Po anglicky smart meters. Ak prenos nameraných údajov je uskutočňovaný bezdrôtovo, prostredníctvom rádiofrekvenčného žiarenia, spoznáme ich pod názvom merače s rádiovým dátovým zberom, alebo bezdrôtové inteligentné meradlá (ďalej len bezdrôtové meradlá). V praxi sa s nimi stretávame v podobe elektromerov, plynomerov, vodomerov, meradiel tepla z vykurovacích telies, pričom tieto meradlá popri svojej základnej funkcii merania spotrebovanej elektriny, plynu, vody, tepla, umožňujú aj prenos nameraných údajov na diaľku – napr. priamo do odpočtového centra.

Keďže sa prenos dát najčastejšie uskutočňuje bezdrôtovo, sú bezdrôtové meradlá zdrojom rádiofrekvenčných elektromagnetických polí (RF EMP) v našich životoch, čo si zatiaľ uvedomuje málo ľudí. V bežnom panelákovom byte sú dva vodomery (na teplú a studenú vodu), niekoľko meradiel tepla – na každom radiátore jedno, plus plynomer, elektromer.

Je tu jeden zásadný rozdiel medzi bezdrôtovými meradlami a inými bežnými zariadeniami používajúcimi bezdrôtové technológie. Nemáte povinnosť používať mobilný telefón, ani ho mať stále zapnutý, nemáte povinnosť mať stále zapnuté wifi či už na telefóne, počítači, routri, tlačiarni. Nemáte povinnosť používať technológiu Bluetooth, počúvať hudbu prostredníctvom bezdrôtových slúchadiel a pod. Nič z toho nemusíte vlastniť a ani používať a nehrozí vám pri tom žiadna sankcia. Ak však vlastníte byt v správe spoločnosti, ktorá vás núti dať si namontovať bezdrôtové meradlo (čo je na Slovensku rozšírený jav), ale vy si ho odmietnete dať namontovať, resp. odmietnete výmenu analógového meradla za meradlo s bezdrôtovým prenosom dát, prípadne ak sa pokúsite s namontovaným bezdrôtovým meradlom manipulovať, napr. vypnúť ho, alebo odmontovať, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nevyhnete sankcii. Čiže ak ste si dali namontovať do vášho bytu bezdrôtové meradlá, už viac s nimi nesmiete manipulovať a musíte ich mať stále zapnuté a to priamo vo svojom byte, prípadne v tesnej blízkosti bytu, ak ide napr. o elektromer.

Existuje povinnosť ich namontovania?

Bezdrôtové meradlá montujú správcovia bytov, resp. firmy nimi poverené. Montáž zdôvodňujú nariadením EU daným Smernicou 2012/27/EU o energetickej efektívnosti. Na požiadavku, aby uviedli konkrétne ustanovenia v tejto smernici, ktoré stanovujú túto povinnosť, neodpovedajú – a to dokonca ani pred súdmi a súdy túto závažnú skutočnosť ignorujú. Čiže správcovské spoločnosti nútia vlastníkov bytov namontovať si bezdrôtové meradlá bez uvedenia zákonného dôvodu – a slovenské súdy to akceptujú.

Pritom v uvedenej Smernici 2012/27/EU o energetickej efektívnosti nie je uvedená striktná povinnosť mať namontované bezdrôtové meradlá. V danej smernici sú bezdrôtové meradlá reprezentované pojmom “inteligentný merací systém”. Presná citácia čl. 9 ods. 1 je „Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektriny, zemného plynu, centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.”

Tu vidíme, že táto smernica sa dokonca netýka dodávok studenej vody. Pritom správcovia nútia vlastníkov bytov, pod hrozbou sankcie, montovať si aj merače studenej vody s rádiovým dátovým zberom a zdôvodňujú to nariadením tejto smernice a súdy to akceptujú. Ohľadom meračov teplej vody a tepla na to, aby bolo vyhovené požiadavkám tejto smernice, plne postačujú aj merače bez rádiového dátového zberu.

Na Slovensku je pomerne rozšírené, že správca sankcionuje vlastníka bytu, ktorý si odmietne dať namontovať bezdrôtové meradlo, resp. vymeniť za starý merač bez rádiového dátového zberu, tým, že mu účtuje spotrebu vo výške 1,5 násobku priemernej spotreby v bytovom dome. A to aj v prípadoch, keď byt nie je dlhodobo obývaný, a to aj v prípade, ak o tom správca vie. Je zjavné, že to motivuje vlastníka bytu k minimálne 1,5 násobku priemernej spotreby v bytovom dome a vôbec nie k šetrnosti. To je v priamom protiklade s deklarovanými cieľmi Smernice 2012/27/EU o energetickej efektívnosti – čiže vidíme, že tu ide energetická efektívnosť bokom. Preto sa javí, že hlavným cieľom zavádzania bezdrôtových meradiel môže byť niečo celkom iné. Napr. môže to byť zber, spracovanie a predaj dát o užívateľoch a pod.

Ako fungujú bezdrôtové meradlá?

Často je veľmi náročné, ak nie nemožné dopracovať sa k presným údajom, ako konkrétne bezdrôtové meradlá fungujú. Ako často a kam vysielajú údaje, či aj prijímajú nejaké dáta, prípadne aký je účel takto prijímaných dát a pod. Je veľa druhov bezdrôtové meradiel, niektoré vysielajú údaje niekoľkokrát za minútu (údajne až 15-krát za minútu), iné len na vyžiadanie. Najspoľahlivejší spôsob na určenie, ako konkrétny merač funguje, je pomocou vhodného meracieho prístroja v rukách odborníka.

Viac technických podrobností nájdete v článku Smart Grid na stránke https://elektrosmog-info.voxo.eu/internet-veci-smart-grid

Majú bezdrôtové meradlá nejaké výhody pre vlastníkov bytov?

Bezdrôtové meradlá sa propagujú s argumentáciou, že pre každého vlastníka bytu je to výhodné, lebo potom sa mu jeho spotreba oznamuje mesačne. To je však nepresvedčivé, pretože ak vlastník bytu si chce zistiť svoju spotrebu, priamo v byte sa o tom môže hneď presvedčiť tým, že sa pozrie na stav spotreby na svojom meradle. Nemusí čakať na mesačný výpis.

Ďalšou zdanlivou výhodou je, že pracovník vykonávajúci odpočty na meradlách nemusí prísť do Vášho bytu a narušiť tak Vaše súkromie. Dlhoročné praktické skúsenosti z niektorých slovenských miest dokazujú, že osobná návšteva bytov osobami vykonávajúcimi takéto odpočty nie je nevyhnutná. Vlastníci bytov sami nahlasovali, prípadne aj naďalej nahlasujú stavy počítadiel na svojich meradlách dohodnutým spôsobom (niekde písomne, inde priloženou fotografiou meradla obsahujúcou číslo meradla a stav počítadla – obvykle priamo správcovi, alebo zástupcovi vlastníkov). Ak by niekto takýto postup namietal tým, že vlastníci môžu o svojej spotrebe klamať, a teda nahlasovať nižšiu spotrebu v porovnaní s reálnou spotrebou, tak zásadným argumentom je skutočnosť, že v pravidelných cca 5-ročných (4, 5, príp. 6-ročných) intervaloch je potrebné vykonať kalibráciu každého meradla, resp. každé meradlo fyzicky vymeniť za nakalibrované meradlo. Pri tomto úkone cudzia osoba priamo v byte, fyzicky, pôvodné meradlo odmontuje a na jeho miesto namontuje nakalibrované meradlo. Pri tom sa odpočíta stav na pôvodnom meradle a vlastník bytu podpisom potvrdzuje konečný stav počítadla na tomto pôvodnom meradle a počiatočný stav počítadla na novom nakalibrovanom meradle. V nasledujúcom vyúčtovaní spotreby je vlastník bytu povinný uhradiť spotrebu podľa tohto fyzicky vykonaného odpočtu. Táto pravidelná výmena meradiel kvôli ich kalibrácii sa týka všetkých meradiel bez ohľadu na to, či sú to meradlá s rádiovým dátovým zberom alebo bez.

Množstvo nevýhod

Vznikajú ďalšie administratívne náklady, ktoré sú nakoniec premietnuté do cien za dodávku energií, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí vlastník, čo je preňho nevýhodné. Zároveň sa tým zníži energetická efektívnosť (lebo zvýšené administratívne náklady spotrebujú určitú formu energie), čo je v rozpore s cieľmi Smernice o energetickej efektívnosti, ktorou správca zdôvodňuje montáž bezdrôtových meradiel.

Naviac, bezdrôtové meradlá sú zložitejšie na výrobu, sú drahšie, menej spoľahlivé, spotrebujú viac energie na svoju činnosť.

V porovnaní s pôvodnými meradlami, naviac, predstavujú zdravotné a bezpečnostné riziko, čo spôsobí nevyhnutnosť vynakladania ďalších prostriedkov na prevenciu týchto rizík a riešenie ich dopadov a následkov, pričom každá z takýchto činností bude spotrebovávať nejakú formu energie. Je preto zjavné, že konanie správcu je v rozpore s cieľmi smernice, a tiež v rozpore so záujmami vlastníkov bytov, pretože ich úplne zbytočne vystavil zdravotným a bezpečnostným rizikám.

Ako je to so zdravotnými rizikami?

Nepoznáme reakciu každého správcu na výhrady voči zdravotným rizikám bezdrôtových meradiel, ktoré sú montované do bytov. Za reprezentatívnu však považujeme reakciu istej správcovskej spoločnosti, ktorá má v správe vysoký počet bytov v istom veľkom slovenskom meste. Táto spoločnosť zareagovala tak, že predložila 5 stranový dokument – zhrnutie posudku predmetných meradiel s rádiovým dátovým zberom, montovaných do bytov, ktoré má v správe. Na poslednej strane v poslednom odseku je uvedené, že predmetné meradlá môžu byť používané v domácnostiach a aj v komerčných priestoroch. Avšak na 3. strane toho istého zhrnutia posudku je uvedené, že s ohľadom na rozsah platnosti švajčiarskych limitných hodnôt nie sú určené pre lokality s citlivým užívaním. „Lokality s citlivým užívaním” sú miestnosti v budovách, ktoré sú pravidelne dlhodobo obývané alebo užívané osobami a detské ihriská.

Aplikovaním rovnakého prístupu pri ochrane verejného zdravia ako je to vo Švajčiarsku, dostávame konštatáciu, že posudzované zariadenia nie sú určené pre bytové domy. Na tej istej 3-tej strane je tiež vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že nie je možné vylúčiť negatívne zdravotné dopady predmetných meradiel na osoby nachádzajúce sa v priestoroch, kde sú takéto meradlá namontované.

Existujú bezpečnostné riziká?

Súčasný prístup k problematike informačnej a komunikačnej bezpečnosti môže vyvolávať falošný dojem neexistencie alebo zanedbateľnosti bezpečnostných rizík pri bezdrôtových meradlách. Ak pri zdravotných rizikách bývajú najviac ohrozenými zraniteľné skupiny – deti, starí ľudia alebo oslabené osoby, tak riziká informačnej a komunikačnej bezpečnosti sa môžu prejaviť na komkoľvek, kto používa zariadenia s elektronickým prenosom informácií.

Domácnosť, v ktorej sú namontované takéto meradlá, môže byť na základe nimi vysielaných údajov monitorovaná, a tieto údaje môžu byť podkladom na identifikovanie vzorcov správania uplatňovaných v danej domácnosti – napr. kedy ráno vstávajú, kedy idú do práce, kedy prichádzajú z práce, kedy sa sprchujú, kedy idú spať, kedy sú odcestovaní, atď. V konečnom dôsledku takáto domácnosť môže byť náchylnejšia na vykradnutie, čo sa môže prejaviť na vyššom poistnom majetku. Dôležitejšie je, že takýmto spôsobom monitorovaní členovia domácnosti sa ľahšie môžu stať cieľom trestnej alebo inej nekalej činnosti, čo môže mať vplyv na výšku poistného ich životnej poistky.

Je postup správcovských spoločností legálny?

S najvyššou pravdepodobnosťou ide o porušovanie povinnosti ochraňovať práva vlastníkov bytov. Podľa § 8b ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný „dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými“. Ak si správcovské spoločnosti túto povinnosť neplnia, zjavne tým zneplatňujú zmluvy o správe, ktoré majú uzatvorené s vlastníkmi bytov.

Tiež môže ísť o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, poškodzovanie cudzích práv, nátlak.

Argumentovať by sa dalo aj neinformovaným súhlasom, pretože vlastníci bytov neboli o všetkých zdravotných a bezpečnostných rizikách informovaní, čiže v tom prípade nešlo o informovaný súhlas s montážou bezdrôtových meradiel.

Dohľad nad správcovskými spoločnosťami vykonáva Ministerstvo dopravy a výstavby SR v zmysle zákona č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov. Je preto veľkou otázkou aký podiel má na súčasnom stave a prečo takýto stav umožnilo.

Aké majú vlastníci bytov možnosti?

Ideálne by bolo, aby kto chce, mal merače s rádiovým dátovým zberom, a kto nechce, aby mal merače bez rádiového dátového zberu. Zrejme by to bolo možné v prípade, ak by všetky merače boli rovnakej triedy presnosti. Ale momentálne chýba vôľa správcovských spoločností, čo opäť naznačuje, že zjavne nejde o spravodlivé meranie skutočnej spotreby, ale o to, aby niekto zhromažďoval dáta o užívateľoch a možno aj o niečo iné.

Ďalšími možnosťami sú informovať vlastníkov bytov v bytovom dome o rizikách bezdrôtových meradiel, vypovedať zmluvu o správe so správcom, ktorý nedbá na ochranu práv vlastníkov bytov, zapojiť sa do aktivít zlepšujúcich informovanosť spoločnosti v tejto oblasti a pod.

Jednou z možností je aj zapojenie sa do aktivít občianskeho združenia Elektrosmog a zdravie, ktoré zastrešuje činnosti na pomoc občanom v oblasti rádiofrekvenčných elektromagnetických polí (RF EMP).

Pridajte svoj názor