Umiestnenie radarovej stanice pri štátnej ceste
(Zdroj: Google maps)
V kauze záhadných a nebezpečných výpadkov palubnej elektroniky, motorov a brzdových systémov ABS na štátnej ceste II/555 medzi Michalovcami a Zemplínskou Širokou nastal absurdný procesný zvrat.
Štátne orgány predvádzajú v priamom prenose taký hysterický útek pred zodpovednosťou, že by to stačilo na scenár bizarného politického trileru.
Celá kauza sa po mojom proteste na prokuratúre otočila o 180 stupňov a štátny aparát sa ocitol v kliešťach. Výsledok? Vojenská polícia radšej bleskovo zrušila plánované vyšetrovacie merania a prípad zbabelo vrátila civilom. Zajtra ráno ma čaká oficiálny výsluch na štátnej polícii, kde vyšetrovateľovi predložím dôkazy, ktoré ich doterajšiu obranu kompletne roztrhajú na kusy.
Ako ma štátna polícia chcela odbiť
Pripomeňme si chronológiu tohto byrokratického ping-pongu. Keď som začal verejne poukazovať na to, že pod vplyvom armádneho žiarenia moderné autá a motorky na ceste II/555 náhle ochrnú, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach moje zistenia rýchlo označilo za internetový hoax. Civilná štátna polícia sa následne prípadu zbavila a elegantne ho presunula na Vojenskú políciu, dúfajúc, že v zelených uniformách celá vec definitívne zapadne prachom pod rúškom vojenského tajomstva.
Lenže prerátali sa. Proti tomuto postupu civilnej polície som podal oficiálny protest na prokuratúru a odmietol som sa stať pasívnym divákom v ich hre na schovávačku.
Prečo Vojenská polícia utiekla z bojiska?
Vojenská polícia v súčinnosti s Technickou univerzitou v Košiciach bola pod tlakom prokuratúry nútená naplánovať oficiálne vyšetrovacie meranie priamo na ceste II/555. Mal som tam poskytnúť svoj motocykel Honda Goldwing Tour DCT ako referenčné testovacie vozidlo. Úkon bol pevne stanovený na 24. júla 2026.
Lenže 15. júla som vyšetrovateľom doručil svoje oficiálne Vyhlásenie o súčinnosti a Protokol technických požiadaviek na objektívnosť merania. Odmietol som ich hru na priemerné tepelné hodnoty, ktoré slúžia len na maskovanie reality pred verejnosťou. Ako poškodený som formálne navrhol nasledovný technický postup dokazovania:
- Meranie okamžitého špičkového výkonu v pulze, ktorý dosahuje až 700 kilowattov na jeden ožarovací kanál a ktorý je likvidačný pre mikročipy – žiadne rozkladanie hodnôt v čase.
- Zapojenie kompatibilnej palubnej diagnostiky priamo do digitálnej zbernice motocykla, aby počítač exaktne nalogoval systémový kolaps sietí a chybové kódy v presnej sekunde zásahu lúčom.
- Prítomnosť nezávislých expertov z akademickej obce, ktorí by dohliadali na správnosť kalibrácie meracích sond.
- Písomné stanovisko, že štát preberá plnú finančnú a materiálnu zodpovednosť za úmyselné vystavenie a prípadné trvalé poškodenie drahej elektroniky môjho vozidla.
Akonáhle armádni technici uvideli tieto nepriestrelné podmienky, nastala panika. Uvedomili si, že ak pribraný znalec podpíše hmotnú zodpovednosť a nechá radar bežať v ostrom režime, môj motocykel prinesie prokurátorovi čierne na bielom dôkaz o masívnom prekračovaní limitov elektromagnetickej kompatibility.
Vojenská polícia preto plánované meranie bleskovo zrušila a zbabelo vyhlásila, že sa nekoná – a to bez určenia akéhokoľvek náhradného termínu! Horúci zemiak bleskovo hodili späť štátnej polícii. Vytrhli kontrolórom zástrčku zo steny skôr, než stihli rozbaliť sondy.
Vedeli totiž, že pri dvoch predchádzajúcich pokusoch Telekomunikačného úradu o kontrolu museli vojaci radar hneď po zahájení merania vypnúť, pretože civilná technika na kompletnú analýzu poľa potrebuje oveľa dlhší čas a hrozilo odhalenie pravdy.
Administratívny podvod s pečiatkou Dopravného úradu
Do celej tejto skladačky štátneho zatĺkania dokonale zapadá oficiálny list z Dopravného úradu, ktorý držím v ruke. Ako inštitúcia, ktorá podľa Leteckého zákona určuje ochranné pásma pre letecké pozemné zariadenia, dostala odo mňa jasné otázky. Žiadal som textovú časť podmienok ochranného pásma vo vzťahu k telesu štátnej cesty a informácie o tom, či vôbec niekto skúmal vplyv elektromagnetického vyžarovania na civilné autá a motorky prechádzajúce okolo plotu.
Výsledok? Čistý byrokratický alibizmus. Dopravný úrad vyhlásil, že tieto informácie nemá k dispozícii a nemá ani zákonnú povinnosť nimi disponovať. Celý spis preto narýchlo zabalili a postúpili ho na Ministerstvo obrany. Dopravný úrad totiž zaujíma jediné: aby civilné stavby v okolí netienili radar. To, že ich vlastné ochranné pásmo presekáva medzinárodný cestný ťah a vystavuje civilistov neviditeľnému nebezpečenstvu, úradníci jednoducho ignorujú. Ich úlohou v tomto systéme je len držať úradný paraván.
Kompetenčná fraška a absurdný kardiostimulátorový paradox
Keď spis doputoval na Ministerstvo obrany, chopil sa ho Vojenský ústav hygieny a epidemiológie. Ten v liste čiernym na bielom priznáva ďalšiu absurdnosť: nemá v kompetenciách posudzovať vplyv elektromagnetického žiarenia na technickú vybavenosť, motocykle alebo automobily. Na môj podnet ohľadom kolapsu elektroniky vozidiel teda odpovedal úrad, ktorý na to nemá absolútne žiadnu zákonnú ani technickú právomoc! No napriek tomu, že o elektronike podľa zákona nesmú rozhodovať, si major Kišac v liste arogantne dovolil tvrdiť, že neviem dokázať vplyv na kardiostimulátory a že posúdenie tienenia pacemakerov majú za povinnosť vykonávať práve ich výrobcovia.
A tu narážame na absolútny vrchol alibizmu. Armádny úrad tvrdí, že nemám dôkazy o škodlivosti, no sám nemá v rukách jedinú technickú štúdiu, ktorá by vplyv tohto gigantického pulzného výkonu na civilné prístroje vyvrátila. Súbežne s tým však vojenskí hygienici do listu napíšu, že ľudia s kardiostimulátorom by sa mali zónam s takýmto žiarením určite vyhýbať.
Pýtam sa teda zodpovedných: Ako to majú títo vážne chorí ľudia urobiť? Ako sa majú vyhnúť nebezpečnému žiareniu, kedykoľvek prechádzajú po riadne schválenej štátnej ceste druhej triedy a vôbec netušia, že ich tam spoza plotu niečo ohrozuje na živote? Má tam nebodaj armáda v pláne umiestniť oficiálne výstražné dopravné značenie s nápisom, že prechádzate cez bojovú radarovú zónu a hrozí vám zlyhanie srdca či bŕzd? Celá táto obhajoba štátu je postavená na hlavu.
Môj motocykel Honda Goldwing má riadne civilné typové schválenie, na základe ktorého ho štát legálne pustil na cesty. Elektronika môjho vozidla bez výhrad spĺňa všetky štátom vyžadované civilné normy a bola testovaná na odolnosť voči elektromagnetickému smogu v nominálnych hodnotách do sto voltov na meter. Ak štát pri verejnej komunikácii toleruje prevádzku vojenského zariadenia, ktorého pulzy operujú s výkonmi stoviek kilowattov a mnohonásobne prekračujú civilné limity prostredia, štát vedome vystavuje legálne schválené vozidlá nebezpečnému a deštruktívnemu prostrediu. Vinu nenesú výrobcovia vozidiel či kardiostimulátorov, ale štát, ktorý trestuhodne zanedbal elektromagnetickú kompatibilitu infraštruktúry.
Umiestniť brutálnu vojenskú mašinu s výkonom 700 000 wattov na ožarovací kanál hneď vedľa cesty, nastavenú tak, že jej lúč sa po 480 metroch sformuje do plnej ničivej sústrednosti a zasiahne civilnú cestu naplno, je zo strany štátu čistý hazard. Koľko voltov na meter tento lúč reálne na ceste generuje, štát doteraz nezmeral, pretože pri pokusoch o kontrolu vojaci radar radšej vypli. No keď civilná technika pod týmto gigantickým úderom v pulze skolabuje, armádni hygienici sa alibisticky vyhovoria, že je to chyba výrobcu. To je rovnaké, ako keby armáda strieľala ostrými nábojmi krížom cez štátnu cestu a po nešťastí by tvrdila, že na vine sú automobilky, lebo autá nemajú sériovo montovanú balistickú ochranu!
Fyzikálny podvod: Ohrev mäsa verzus infarkt mikročipov
Ministerstvo obrany sa v liste neustále obhajuje tým, že radar spĺňa limity civilnej vyhlášky o ochrane zdravia pred neionizujúcim žiarením. Lenže táto vyhláška je normou ministerstva zdravotníctva, ktorá posudzuje výhradne vplyv elektromagnetického poľa na ľudské telo z hľadiska tepelného ohrevu tkaniva! Sleduje len to, či sa pri prejazde okolo radaru ľudské bunky nezačnú variť ako jedlo v mikrovlnke, pričom extrémne silné špičkové pulzy metodicky rozkladá a spriemerováva v čase.
Lenže ak by sa posudzoval vplyv špičkového výkonu na elektroniku, sme v diametrálne odlišnom svete.
Polovodiče, mikročipy a digitálne dátové zbernice v moderných autách a motorkách nepotrebujú šesť minút na to, aby sa tepelne uvarili. Fungujú v mikrosekundách. Keď do nich udrie úzko smerovaný vojenský pulz s okamžitým špičkovým výkonom 700 000 wattov, v káblových zväzkoch vozidla sa okamžite indukuje napätie, ktoré totálne zahltí palubný počítač falošnými dátami. Riadiaca jednotka dostane v milisekunde systémový infarkt a z bezpečnostných dôvodov okamžite odstaví motor, ABS či iný asistenčný prvok.
Z hľadiska ľudského tela sa za tú milisekundu nestane nič, no civilná technika prechádzajúca po ceste okamžite ochrnie. V slovenskej legislatíve neexistuje žiadna norma, ktorá by posudzovala elektromagnetickú kompatibilitu a rušenie civilných vozidiel vojenskými zbraňovými systémami protivzdušnej obrany. Štát pustil civilistov na cestu hneď vedľa takéhoto žiariča bez toho, aby akákoľvek inštitúcia vôbec skúmala, čo tie pulzy s autami fyzicky urobia!
Geometrická pasca: Prečo je vzdialenosť 480 metrov kritická?
Zajtra vyšetrovateľovi štátnej polície na mapách názorne predvediem, ako s ním armáda hrá špinavú hru a ignoruje základné zákony fyziky a stredoškolskú geometriu. Armáda merala nízke hodnoty vo vzdialenosti 75 metrov priamo vo svojom areáli. Lenže priamo pred oplotením vojenského areálu sa nachádza len úzka prístupová prípojná cesta. Samotná štátna cesta II/555 sa nachádza oveľa ďalej – v diaľke zhruba 480 metrov, kde v pozadí sotva vidno prechádzať maličký civilný kamión.
Tento smerový trojdimenzionálny radar vyžaruje úzko koncentrovaný hlavný lúč. Ak by cesta viedla priamo pod plotom radaru, autá by boli v bezpečí – vodorovný lúč by preletel vysoko nad ich strechami. V zónach prípojnej cesty pri bráne pole ešte nie je plne sformované a letí nad hlavami vojakov v mŕtvom uhle.
Fyzika šírenia vĺn však nepustí. Až s pribúdajúcou vzdialenovťou sa radarový lúč plne sformuje, stabilizuje do maximálnej koncentrácie a zároveň sa začne prirodzene vertikálne rozširovať. Meranie cez satelitné systémy ukazuje krutú realitu: presne po preletení 480 metrov sa tento rozširujúci sa vodorovný lúč dotkne zeme a v plnej koncentrácii pretne povrch štátnej cesty II/555. Civilní vodiči a spomínaný kamión v pozadí tak neprechádzajú okrajovým šumom, ale prechádzajú priamo dokonale sformovaným, sústredným a rozbaleným stredom hlavného vyžarovacieho diagramu!
Čierne skrinky radaru: Môžu dokázať manipuláciu?
Zajtrajšia výpoveď na štátnej polícii nebude len o opise anomálií na ceste. Budem od vyšetrovateľa v zmysle Trestného poriadku oficiálne žiadať, aby ako kľúčový dôkaz bezodkladne zaistil digitálne prevádzkové denníky a automatické záznamy z riadiaceho systému rádiolokátora P-37 MSK – teda akési armádne čierne skrinky.
Tieto interné logy vojenskej mašiny s presnosťou na milisekundy zaznamenávajú každý jeden parameter prevádzky. Ak ich vyšetrovateľ zaistí, uvidíme čierne na bielom, či armáda počas civilných kontrol umelo neznižovala vysielací výkon a či operátori radaru nedostali manuálny pokyn na vypnutie zariadenia po desiatich a dvadsiatich dvoch minútach, aby zmarili merania Regulačného úradu. Tieto dáta armáda nedokáže spätne prepísať bez toho, aby to nezávislý IT expert neodhalil. Slučka sa začína sťahovať.
Hra na schovávačku končí
Tlak nepoľaví. Vojenský ústav hygieny pod váhou našich argumentov už musel kapitulovať a v závere svojho listu uložil prevádzkovateľovi radaru oficiálne preventívne opatrenie: povinnosť zabezpečiť novú, opätovnú objektivizáciu a meranie elektromagnetického poľa odborne spôbilou osobou priamo na hranici cesty II/555 a najbližšej obytnej zóny.
Zajtra na výsluchu budem od štátnej polície formálnym podnetom žiadať, aby toto meranie prebehlo formou nového vyšetrovacieho pokusu pod priamym dozorom prokuratúry. Navrhnem pribratie nezávislého znalca z odboru elektrotechniky, ktorý zaviaže technikov merať špičkové hodnoty prostredia priamo na telese cesty, čím sa definitívne obídu doterajšie metodické manipulácie. Nenecháme štátne zložky znova utiecť z bojiska a vyhlásiť dovolenky. Budeme nekompromisne žiadať tvrdé, nepretržité a špičkové dáta priamo z cesty II/555. Sledujte to ďalej, zajtrajšia výpoveď bude kľúčová!
Autor: Rastislav Čurma