Infožiadosť ZSD o nákladovej efektívnosti

komu: Spoločnosť ZSD, a.s., Spoločnosti Energetika Slovensko
dátum: 20. 11. 2025
VEC: Žiadosť o poskytnutie informácií

podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
Žiadam o sprístupnenie nasledovných informácií:

1. cena meračov
   • aká je cena meradiel spotreby elektriny (elektromerov) s diaľkovým odpočtom. Ak používate viacero značiek, prosím uviesť všetky ceny.
   • aká je cena elektromerov len s vizuálnym odpočtom. Ak sa už nevyrábajú, aká bola posledná cena.
2. cena za prenos dát z elektromerov na miesto spracovania
   • aké poplatky sa platia telekomunikačnému operátorovi? Za SIM karty? Ktorému?
3. DataCentrum
   • aká bola cena za vybudovanie DataCentra (hardvéru) na spracovanie dát z diaľkových odpočtov?
   • aká bola cena hardvéru predtým na spracovanie dát z vizuálnych odpočtov?
   • aké sú náklady na prevádzku a údržbu hardvéru v oboch prípadoch?
   • aká je životnosť uvedeného hardvéru v oboch prípadoch?
4. softvér
   • aká bola cena za softvér na spracovanie dát z diaľkových odpočtov?
   • aká bola cena softvéru predtým na spracovanie dát z vizuálnych odpočtov?
   • aké sú poplatky za údržbu a aktualizácie softvéru?
5. ľudia
   • koľko MD (manday) je potrebných na spracovanie dát z diaľkových odpočtov? Uveďte vo Vami preferovanom časovom úseku (napr. za mesiac, za rok)
   • koľko MD bolo potrebných na spracovanie dát z vizuálnych odpočtov?
6. aké sú náklady, prípadne výška vytvorených fondov na prevenciu a riešenie následkov rizík zdravotných, bezpečnostných a straty súkromia spojených so zavedením diaľkových odpočtov pre prípadné žaloby.
7. Sú nejaké ďalšie náklady?

Odpoveď

obe odpovede boli rovnaké, lebo za obe spoločnosti odpovedalo MH SR Odpoveď Energetika v PDF súbore

Rozklad proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácie

Žiadateľ namieta, že

a) z formálnej stránky povinná osoba nesprávne uviedla v rozhodnutí (pozn. prvá veta bodu 3 písm. e) tohto rozkladu), že Energetika Slovensko je povinná sprístupňovať iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami alebo nakladaní s majetkom štátu alebo samosprávy.

Žiadateľ poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií „Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí,^3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.“

Z uvedeného vyplýva, že povinná osoba svoju povinnosť informovať z formálnej stránky nevyvodila z platného a účinného zákonného ustanovenia, a preto jej konanie nebolo zákonné.

b) z vecnej – obsahovej – stránky povinná osoba v rozhodnutí uviedla, že Požadované informácie nie sú informáciami o hospodárení s verejnými prostriedkami ani informáciami o nakladaní s majetkom štátu, vyššieho územného celku alebo obce.

Žiadateľ poukazuje na skutočnosť, že povinná osoba nijako nezdôvodnila uvedené tvrdenie a úplne opomenula celé znenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, teda že má povinnosť sprístupniť informácie aj o životnom prostredí,^3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy, čím zjavne došlo k porušeniu § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Z.z. správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

c) na základe vyššie uvedených skutočností, predmetným rozhodnutím zjavne došlo k porušeniu čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, pretože to vyplýva z obsiahleho nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 6/2025 zo dňa 5. novembra 2025:

Základné právo na slobodu prejavu je zakotvené v čl. 26 ústavy, ktorý znie:

Čl. 26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

(3) Cenzúra sa zakazuje.

(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

34. Právo byť informovaný znamená pre štát povinnosť zdržať sa vytvárať prekážky v prístupe k informáciám, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Podstata slobodného prístupu k informáciám vychádza z princípu transparentnosti a otvorenosti, čo znamená, že právny poriadok by nemal prístup k informácii podmieňovať žiadnymi osobitnými podmienkami, pretože zmyslom princípu je podporiť voľný prístup k informáciám (m. m. rozhodnutia ESĽP vo veciach Magyar Helsinki Bizottság, č. 18030/11 z 8. 11. 2016 a Österreichische Vereinigung zur Erhaltung, Stärkung und Schaffung eines wirtschaftlich gesunden land- und forstwirtschaftlichen Grundbesitzes v. Austria, č. 39534/07 z 28. 11. 2013).

42. Podstata základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy spočíva v možnosti každého slobodne sa dozvedieť informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry, spracovať pre svoju potrebu takto slobodne získanú informáciu a podľa uváženia ju aj ďalej rozširovať. Právo na informácie slúži na vyhľadávanie, prijímanie a aj rozširovanie názorov, myšlienok a informácií, čo je nevyhnutné pre riadne fungovanie pluralitnej spoločnosti ako základu demokracie.

43. Jedným z kľúčových významov práva na informácie je jeho kontrolná funkcia vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sži 1/2011 z 15. 12. 2011). Právo na informácie slúži aj ako poistka pred zneužívaním moci zo strany osôb podieľajúcich sa na jej výkone (m. m. PL. ÚS 1/09), čím zároveň napĺňa funkciu realizácie princípu transparentnosti výkonu verejnej moci (PL. ÚS 7/2017). Právo na informácie vo svojej podstate predstavuje vstupnú bránu k plnohodnotnému uplatňovaniu ostatných politických práv (sloboda prejavu, volebné právo a ďalšie, PL. ÚS 26/2019). V dôsledku týchto aspektov a funkcií práva na informácie presahuje charakter individuálneho základného práva patriaceho jednotlivcovi, pretože prispieva k celospoločenskej kontrole verejnej moci, ktorá je vykonávaná občianskou spoločnosťou v prospech všetkých občanov.

44. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu obmedziť základné práva a slobody možno len v záujme dosiahnutia legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane dôležitého verejného záujmu, pričom opatrenie obmedzujúce základné práva a slobody musí byť vo vzťahu k sledovanému cieľu proporcionálne (PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 6/2019).

46. Obmedzenie základného práva a slobody sa môže použiť len na legitímny cieľ. Z ústavnej požiadavky dbať pri obmedzení základných práv a slobôd na ich podstatu a zmysel a toto obmedzenie použiť len na ustanovený cieľ vyplýva povinnosť zákonodarcu zachovať princíp proporcionality medzi cieľom, ktorý sleduje zavedením a právnou úpravou určitého právneho inštitútu, a charakterom a intenzitou tohto inštitútu. Prekročenie princípu proporcionality zakladá nielen porušenie čl. 13 ods. 4 ústavy, ale zasahuje aj do materiálne chápaného právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy.

52. Z už citovaného čl. 26 ods. 4 ústavy vyplýva, že obsahuje numerus clausus legitímnych cieľov, t. j. umožňuje obmedziť právo na informácie iba z dôvodu ochrany taxatívne vymenovaných záujmov, ktorými sú práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochrana verejného zdravia a mravnosti. Vykonanie testu proporcionality vo vzťahu k legitímnosti cieľa obmedzenia pri práve na informácie je na rozdiel od iných základných práv a slobôd limitované presne a vopred vymedzenými cieľmi v rovine de constitutione lata.

53. Ústavne aprobovaný legitímny cieľ predstavuje materiálnu podmienku obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Materiálnou podmienkou je, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie na iný cieľ ako stanovený v čl. 26 ods. 4 ústavy alebo bez cieľa nie je prípustné (PL. ÚS 26/2019). Inak povedané, čl. 26 ods. 4 ústavy nedáva štátu neobmedzený priestor na uváženie v určení, v prospech akého štátom proklamovaného verejného záujmu štát obmedzí slobodu prejavu.

54. Z iných ako práve z týchto dôvodov informačné základné práva obmedzené byť nemôžu.

Dôvody žiadosti o sprístupnenie informácií:

• a) Dôvody, ktoré viedli žiadateľa podať predmetnú žiadosť o sprístupnenie informácií nie je nutné preukazovať, pretože podľa § 3 ods. 4 zákona o slobode informácií Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
• b) Napriek uvedenému, žiadateľ konštatuje, že otázky smerovali k získaniu dôkazných prostriedkov k problematike energetickej efektívnosti, resp. neefektívnosti zavádzania diaľkových odpočtov spotreby elektrickej energie u spotrebiteľov, v najširšom význame uvedených pojmov.
• c) Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené diaľkové odpočty sa obvykle realizujú bezdrôtovo prostredníctvom technológií emitujúcich rádiofrekvenčné elektromagnetické žiarenie s dopadmi na životné prostredie, biodiverzitu a zdravie, bezpečnosť a súkromie ľudí, preto okrem nákladov na zavedenie, prevádzku a údržbu týchto technológií je potrebné započítať aj náklady na prevenciu a riešenie následkov uvedených účinkov.
• d) Pritom z praxe sú známe prípady, keď iná spoločnosť zaoberajúca sa dodávkou a vyúčtovaním elektrickej energie zaviedla pre spotrebiteľov možnosť samoodpočtu, čiže nahlasovania stavu elektromerov samotnými spotrebiteľmi – čo je zjavne oveľa efektívnejší spôsob získavania údajov o spotrebe elektrickej energie z elektromerov spotrebiteľov než je častý prenos údajov z týchto elektromerov prostredníctvom rádiofrekvenčných technológií.
• e) Žiadateľ konštatuje, že v Budapeštianskej deklarácii z roku 2023, záväznej aj pre Slovenskú republiku je uvedené, že (pozn. nasleduje preklad z anglického originálu) okrem naliehavých opatrení, ktoré sú potrebné na riešenie širokej škály znečisťujúcich látok, o ktorých sú zdravotné dôkazy dobre preukázané a rozvíjajú sa, si pozornosť a reakciu vyžadujú aj nové a vznikajúce problémy, ako je elektromagnetické žiarenie, a riešenie mnohopočetných expozícií znečisťujúcim látkam.
• f) Na základe uvedeného žiadateľ má za to, že otázky uvedené v predmetnej žiadosti o sprístupnenie informácií sa týkajú verejného záujmu.

Na základe vyššie uvedeného žiadateľ navrhuje, aby orgán príslušný rozhodovať o podanom rozklade napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec povinnej osobe na nové rozhodnutie.

Odpoveď na rozklad

obe odpovede boli rovnaké, lebo za obe spoločnosti odpovedalo MH SR Odpoveď ZSD v PDF súbore