SlovLex – zákon o energetickej efektívnosti

Naša činnosť, Politika, Slov Lex
Typ materiálu:Zákon
Zodpovedná inštitúcia:MH SR
Zodpovedný predkladateľ:Ing. Denisa Saková PhD.
Skrátené PK:Nie
Číslo legislatívneho procesu:LP/2026/131
Dátum začiatku PK:11.05.2026
Dátum konca PK:29.05.2026
Odkaz:www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131

Pripomienky občianskeho združenia Elektrosmog a zdravie:

Pripomienky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a cieľov smernice EU 2023/1791

1. Navrhujeme, aby sa ochrana spotrebiteľa a jeho záujmov v slovenskej legislatíve posilnili a zaručili, pretože je to v súlade s cieľmi smernice EU 2023/1791 o energetickej efektívnosti (ďalej smernice) a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) prezentovanými napr. v:

a) preambule smernice ods. (76): “Členské štáty môžu vyžadovať od povinných subjektov, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele, ktoré súvisia s energetickou chudobou, a táto možnosť sa už rozšírila aj o alternatívne politické opatrenia a národné fondy energetickej efektívnosti. Táto možnosť by sa mala zmeniť na povinnosť v snahe chrániť zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov a posilniť ich postavenie a zmenšiť energetickú chudobu, a to pri umožnení členským štátom zachovať si úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o typ politického opatrenia, jeho veľkosť, rozsah a obsah.”… “Členské štáty by vo svojom súbore politík mali zabezpečiť, aby iné politické opatrenia nemali negatívny dosah na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, konečných spotrebiteľov a v relevantnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní.”

b) preambule smernice ods. (91): “Náklady a prínosy všetkých prijatých opatrení energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.”

c) preambule smernice ods. (16): “Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať tak, že v prvom rade by sa mal zohľadniť prístup k efektívnosti systému a spoločenskému a zdravotnému hľadisku, pričom pozornosť by sa mala venovať aj bezpečnosti dodávok”…,

d) preambule smernice ods. (23): “Výhody z uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti by mali plynúť ľuďom, ktorí čelia energetickej chudobe alebo riziku, že do nej upadnú, zraniteľným odberateľom vrátane konečných spotrebiteľov”… “Celostný prístup v tvorbe politiky a pri vykonávaní politík a opatrení si vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby iné politiky a opatrenia nemali nepriaznivý účinok na uvedených jednotlivcov a domácnosti.”

e) preambule smernice ods. (125): “Členské štáty by mali posilniť postavenie všetkých ľudí a chrániť ich všetkých rovnako, bez ohľadu na pohlavie, rod, vek, zdravotné postihnutie, rasu či etnický pôvod, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, a mali by zabezpečiť, aby ľudia najviac postihnutí alebo ohrození energetickou chudobou alebo najviac vystavení jej negatívnym účinkom boli primerane chránení. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby opatrenia energetickej efektívnosti neprehĺbili žiadnu existujúcu nerovnosť, najmä pokiaľ ide o energetickú chudobu.”

f) článku 3 (Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti) smernice, ods. 5, písm. a): “Členské štáty pri uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti: podporujú a v prípadoch, keď sa vyžadujú analýzy nákladov a prínosov, zabezpečujú uplatňovanie metodík nákladov a prínosov, ktoré umožňujú náležité posúdenie širších prínosov riešení energetickej efektívnosti, ak je to vhodné, s prihliadnutím na celý životný cyklus a dlhodobú perspektívu, systémovú a nákladovú efektívnosť, bezpečnosť dodávok a kvantifikáciu zo spoločenských, zdravotných a hospodárskych hľadísk a hľadiska klimatickej neutrality, zásady udržateľnosti a obehového hospodárstva pri prechode na klimatickú neutralitu, a tieto metodiky sprístupňujú verejnosti.”

g) článku 21 (Základné zmluvné práva týkajúce sa vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody) smernice,

  • ods. 1: “Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a smernica Rady 93/13/EHS, zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom, a ak sú výslovne uvedení, aj konečným spotrebiteľom, udelili práva stanovené v odsekoch 2 až 9 tohto článku.”
  • ods. 6: “Koncovým odberateľom a v relevantných prípadoch konečným spotrebiteľom sa ponúkajú spravodlivé a transparentné všeobecné podmienky, ktoré sa im musia poskytnúť zrozumiteľne a jednoznačne a ktoré nesmú obsahovať mimozmluvné prekážky uplatnenia zákazníckych práv, ako napríklad nadmernú zmluvnú dokumentáciu. Konečným spotrebiteľom sa na ich žiadosť musí poskytnúť prístup k týmto všeobecným podmienkam. Koncoví odberatelia a koneční spotrebitelia musia byť chránení pred nečestnými alebo zavádzajúcimi predajnými praktikami. Koncovým odberateľom so zdravotným postihnutím sa poskytnú všetky relevantné informácie o ich zmluve s dodávateľom v prístupných formátoch.“
  • ods. 8: “Príslušné orgány zabezpečia presadzovanie opatrení na ochranu spotrebiteľov stanovených v tejto smernici. Príslušné orgány konajú nezávisle od akýchkoľvek trhových záujmov.”

h) článku. 12 ZFEU: “Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.”

i) článku. 169 ods. 1 ZFEU: “Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.”

2. Navrhujeme, aby sa cieľ smernice 2023/1791 – úspora energie v akejkoľvek podobe, resp. forme – aj reálne premietol do slovenskej legislatívy, pretože doterajšie praktické skúsenosti svedčia o absencii relevantných analýz, ktoré by svedčili o opodstatnenosti viacerých opatrení, napr. v oblasti zavádzania diaľkových odpočtov na meradlá spotreby a PRVN (pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov). Námietky verejnosti poukazujúce na neprimeranosť takýchto opatrení napr. z dôvodov zjavnej nákladovej neefektívnosti vzhľadom na nové riziká a s tým súvisiace náklady vyskytujúce sa pri zavádzaní nových technológií, sú v praxi často systematicky ignorované.

Konkrétne poukazujeme na zavádzanie meradiel spotreby s diaľkovým odpočtom, ktoré sú v praxi prezentované ako bezpodmienečná povinnosť inštalácie meradiel spotreby s rádiovými modulmi. Pritom v skutočnosti musí byť okrem iného splnená nevyhnutná podmienka ich nákladovej efektívnosti v najširšom význame, čo vyplýva z cieľov smernice 2023/1791. Analýzy ktoré by preukázali ich nákladovú efektívnosť absentujú, práva spotrebiteľov sa ignorujú. Rovnako sa ignorujú riziká zdravotné, bezpečnostné, nákladové a straty súkromia spájané s uvedenou technológiou. S uvedenými rizikami však súvisia náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na prevenciu a riešenie následkov uvedených rizík. Pritom možnosť samoodpočtu, ktorá je bez uvedených rizík sa taktiež ignoruje.

Zmienený cieľ smernice – úspora energie v akejkoľvek podobe, resp. forme – a s tým súvisiaca zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je v smernici 2023/1791 prezentovaná napr. v:

a) preambule ods. (28): “Nový spôsob vyjadrenia úrovne ambície pri cieľoch Únie nemá vplyv na skutočnú potrebnú mieru úsilia a v porovnaní s projekciami v referenčnom scenári EÚ z roku 2007 na rok 2030 zodpovedá zníženiu primárnej energetickej spotreby o 40,5 % a zníženiu konečnej energetickej spotreby o 38 %.“

b) preambule ods. (30): “Podľa projekcií referenčného scenára EÚ z roku 2020 sa má do roku 2030 dosiahnuť konečná energetická spotreba vo výške 864 Mtoe a primárna energetická spotreba vo výške 1 124 Mtoe (s výnimkou energie z okolitého prostredia a vrátane medzinárodného letectva). Dodatočné 11,7 % zníženie povedie k hodnotám 763 Mtoe a 992,5 Mtoe v roku 2030. V porovnaní s úrovňami z roku 2005 to znamená, že konečná energetická spotreba v Únii by sa mala znížiť o približne 25 % a primárna energetická spotreba by sa mala znížiť o približne 34 %.“

c) preambule ods. (60): “Povinnosť úspor energie stanovená v tejto smernici by sa mala rozšíriť a mala by platiť aj po roku 2030.”… “Povinnosť úspor energie zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe miestneho rastu, pracovných miest, konkurencieschopnosti a pri zmenšovaní energetickej chudoby.”

d) článku 3 (Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti) ods. 5 písm. a): “Členské štáty pri uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti podporujú a v prípadoch, keď sa vyžadujú analýzy nákladov a prínosov, zabezpečujú uplatňovanie metodík nákladov a prínosov, ktoré umožňujú náležité posúdenie širších prínosov riešení energetickej efektívnosti, ak je to vhodné, s prihliadnutím na celý životný cyklus a dlhodobú perspektívu, systémovú a nákladovú efektívnosť, bezpečnosť dodávok a kvantifikáciu zo spoločenských, zdravotných a hospodárskych hľadísk a hľadiska klimatickej neutrality, zásady udržateľnosti a obehového hospodárstva pri prechode na klimatickú neutralitu, a tieto metodiky sprístupňujú verejnosti;“

e) článku 4 (Ciele energetickej efektívnosti) ods. 1: “Členské štáty kolektívne zabezpečia zníženie spotreby energie o minimálne 11,7 % v roku 2030 v porovnaní s prognózami referenčného scenára EÚ z roku 2020 tak, aby konečná energetická spotreba Únie nepresiahla 763 Mtoe. Členské štáty vynaložia úsilie, aby kolektívne prispeli k dosiahnutiu indikatívneho cieľa primárnej energetickej spotreby Únie tak, aby v roku 2030 nepresiahla 992,5 Mtoe.”

3. V súlade s bodom 1 navrhujeme, aby zavádzanie technológií emitujúcich elektromagnetické žiarenie a technológií ktoré nejakým spôsobom vplývajú alebo môžu vplývať na životné prostredie a zdravie bolo vždy sprevádzané:

a) možnosťou spotrebiteľa uvedené technológie odmietnuť bez akejkoľvek sankcie alebo znevýhodnenia,

b) úplným informovaním o všetkých rizikách, vrátane zdravotných, environmentálnych, bezpečnostných, nákladových, pričom informovanie o nákladových rizikách (v zmysle čl. 25 a prílohy X ods. 10 smernice 2023/1791) musí zahŕňať kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie, variabilné a fixné prevádzkové náklady, náklady na energiu, environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu, náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, a to v maximálnom rozsahu a administratívne náklady na vykonanie analýzy nákladov a prínosov a (v zmysle NECP str. 286 https://www.mhsr.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf) aj náklady na činnosť vykonávajúcich orgánov verejnej moci, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov súvisiacu s opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti, teda náklady Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR), Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) a ďalších orgánov a subjektov, vrátane nákladov súvisiacich s vytvorením a činnosťou Monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.

pretože

  • v súčasnosti medzinárodné inštitúcie – predovšetkým OSN a WHO – presadzujú prístup “Jedno zdravie” – čiže integráciu prírody, biodiverzity a zdravia do politík a opatrení v oblasti životného prostredia a zdravia. (Pozn. podrobnosti sú uvedené v Budapeštianskej deklarácii z júla 2023 https://iris.who.int/server/api/core/bitstreams/781a703d-e062-4eba-b11c-a224a7861abf/content );
  • jedným zo záväzkov prijatých v Budapeštianskej deklarácii je záväzok venovať pozornosť a reagovať aj na nové problémy ako sú elektromagnetické žiarenie a kombinované pôsobenia viacerých znečisťujúcich činiteľov (angl. pollutants) (str. 9 Budapeštianskej deklarácie);
  • v legislatívnych procesoch dochádza často k absencii aplikovania záväzného princípu predbežnej opatrnosti prijatého počas OSN konferencie o životnom prostredí a rozvoji konanej 3-14 júna 1992 v Rio de Janeiro v Brazílii. V záverečnom dokumente známom ako 1992 Rio deklarácia (Pozn. https://docs.un.org/en/A/CONF.151/26/Rev.1(vol.I)) ), v Princípe 15 je uvedené:
    “V záujme ochrany životného prostredia musia štáty v súlade so svojimi možnosťami široko uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti. V prípade hrozby vážneho alebo nezvratného poškodenia sa nedostatok úplnej vedeckej istoty nesmie použiť ako dôvod na odloženie nákladovo efektívnych opatrení na zabránenie zhoršovaniu životného prostredia.”
  • z dostupných posudkov zariadení používaných v rámci opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, konkrétne napr. meradiel spotreby (vodomery, …) a PRVN s rádiovým dátovým zberom , vyplýva, že
    i) nie je možné z lekárskeho hľadiska preukázať, že nemajú relevantné zdravotné účinky,
    ii) existuje veľká nerovnosť a diskrimininácia v úrovni ochrany zdravia medzi európskymi krajinami, pričom podľa švajčiarskych limitných hodnôt tieto zariadenia nie sú určené pre lokality s citlivým užívaním, teda nie sú určené pre bytové domy a detské ihriská. Napriek tomu sa na Slovensku bežne montujú práve do lokalít s citlivým užívaním.
    (Zdroj: Zhrnutie posudku, str. 3 https://www.elektrosmogazdravie.sk/wp-content/uploads/docs/ZhrnutiePosudku_Prof_Silny.pdf )

4. Navrhujeme zaviesť celostný prístup a zásadné prehodnotenie prezentovaných opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, aby sa odstránili zjavné protirečenia cieľov opatrení s následkami týchto opatrení predovšetkým vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa a jeho záujmov,

pretože

a) podľa NECP (Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030) (https://www.mhsr.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf ), na ktorý sa odvolávajú viaceré dokumenty zaradené do sprievodnej dokumentácie tohto pripomienkového konania (napr.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.docx
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy.docx
Doložka vybraných vplyvov.docx
Dovodova správa_osobitna cast.docx
Dôvodová správa_vseobecna cast.docx
Návrh vyhlašky k cieľom energetickej efektívnosti7.1.26.docx
predkladacia sprava.docx
sprava o účasti verejnosti.docx )
v kapitole 5.2.2 na str. 263 je uvedené: “Investície do energetickej efektívnosti znižujú náklady na energie a vedú k dlhodobým ziskom v produktivite hospodárstva. Pre tieto investície je potrebné zabezpečiť financovanie v krátkodobom až strednodobom horizonte. V priemysle a terciárnych sektoroch sa tieto investície do energetickej efektívnosti prenesú na spotrebiteľov vo forme vyšších cien produktov a služieb.” Poukazujeme na to, že uvedené skutočnosti povedú s vysokou pravdepodobnosťou k väčšej energetickej chudobe predovšetkým u tých spotrebiteľov, ktorí sa správajú zodpovedne a už v súčasnosti nemajú rezervy na zlepšenie energetickej efektívnosti. Avšak jedným z podstatných cieľov opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti je zníženie energetickej chudoby, čo je spor. Skutočnosť, že citovaný text (verzia NECP z decembra 2019) sa už nenachádza v aktualizovanej verzii NECP vyvoláva otázku, či nejde o snahu zatajiť informácie, ktoré sú relevantné pre ochranu spotrebiteľa.

b) V návrhu Vyhlášky k cieľom, plánom a opatreniam energetickej efektívnosti (dokument s názvom “Návrh vyhlašky k cieľom energetickej efektívnosti7.1.26.docx”) je uvedený každoročný cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa. Podľa § 6 ods. 1 a tiež podľa prílohy 3 časť A ods. 1 podiel ročnej úspory energie je 0,8 % v období rokov 2021 až 2023, 1,3% v rokoch 2024 a 2025, 1,5% v rokoch 2026 a 2027 a 1,9% v rokoch 2028 až 2030. Podľa § 6 ods. 10 a prílohy 3 časť B Kumulatívny cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa je paťdesiatpäťnásobkom cieľa úspor energie u konečného spotrebiteľa. Z kontextu (napr. § 6 ods. 5 písm. j)) vyplýva, že zjavne ide 10 – ročné obdobia a napr. pri použití cieľa úspor energie 1,9% dostávame kumulatívny cieľ úspor 104,5% (1,9%*55). To považujeme nielen v úplnom rozpore s pravidlami na ochranu spotrebiteľa, ale za nehumánne a drakonické, odporujúce ľudskej dôstojnosti, a preto neakceptovateľné. Zjavne to povedie k zvýšeniu energetickej chudoby a prehĺbeniu existujúcich nerovností. Neprihliada sa však na to, že niektorí ľudia sa správajú veľmi zodpovedne, šetria kde sa dá a iní nezodpovedne – plytvajú, prípadne ich konanie motivuje spotrebiteľov k plytvaniu. Ak by sa to malo posudzovať na individuálnej úrovni, tak už len náklady na proces posudzovania individuálneho správania spotrebiteľov, navrhovanie opatrení na individuálnej báze na zlepšenie energetickej efektívnosti by zjavne viedlo k systému posudkových komisií, kde by bol posudzovaný úplne každý, pričom by museli byť zohľadnené hygienické, bezpečnostné a iné štandardy. Vynucovanie takýchto opatrení by viedlo k novému druhu sankcií, priestupkov, trestnej činnosti. čím by boli zaťažené správne orgány a iné orgány. To by viedlo k ďalším nákladom, a teda k ešte hlbším rozporom medzi cieľmi opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a dôsledkami takýchto opatrení. Jediným skutočne účinným opatrením by bolo zlepšenie morálnej úrovne obyvateľov, nie len spotrebiteľov, ale predovšetkým podnikateľov, úradníkov a politikov, ktorí by sa správali zodpovedne a ohľaduplne k energetickým zdrojom a zdrojom všeobecne a tiež k iným ľuďom.

Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131/pripomienky/7d336967-200c-4fad-b839-bb10d11c601f/detail

Pripomienky týkajúce sa samoodpočtu

1. Navrhujeme, aby do slovenskej legislatívy, vrátane zákonov č. 321/2014, 657/2004, 251/2012, ktoré okrem iného ustanovujú meranie teplej vody, tepla, elektriny a plynu, bol zavedený pojem samoodpočet v kontexte uvedenom v čl. 17 ods. 1 a čl. 18 ods. 1. smernice 2023/1791. Poukazujeme na skutočnosť, že v angl. texte smernice 2023/1791 (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32023L1791 ) sa vyskytuje pojem “self-reading” (čl. 17 ods. 1, čl. 18 ods.1), ktorého slovenským ekvivalentom je pojem “samoodpočet” – ten sa však nenachádza v slovenskej verzii textu smernice 2023/1791. Pojem “samoodpočet” sa však vyskytuje napr. v slovenských verziách smerníc 2024/1788 (Príloha I ods. 2, písm. c)) (pri meraní spotreby plynu a vodíka) a 2019/944 (Príloha I ods. 2, písm. c), ) (pri meraní spotreby elektriny), preto by sa mal vyskytovať aj v slovenskej verzii smernice 2023/1791 a teda aj v slovenskej legislatíve, ktorá uvedené smernice transponuje.

2. V nadväznosti na navrhnuté zavedenie pojmu samoodpočet do slovenskej legislatívy v predchádzajúcom bode, navrhujeme, aby spotrebiteľ mal aj zaručenú možnosť zvoliť si samoodpočet spotreby teplej vody, tepla, chladu a plynu. Odstránili by sa tým rozdiely v prístupe k spotrebiteľom energií,

pretože

a) de facto je samoodpočet umožnený v zákone č. 251/2012 v § 40 ods. 3 pri meraní spotreby elektriny a tiež v § 76 ods. 2 pri meraní spotreby plynu,

b) bezpodmienečný samoodpočet umožňuje smernica EU 2024/1788 pri meraní spotreby plynu (a vodíka) (Príloha I ods. 2, písm. c)) a smernica EU 2019/944 pri meraní spotreby elektriny (Príloha I ods. 2, písm. c)),

c) z historického hľadiska, aj predchodkyňa smernice 2023/1791 – smernica 2012/27/EU o energetickej efektívnosti (platná do 11.10.2025), v úvodných verziách (od 25.10.2012 do 9.7.2018) až do dátumu 23.12.2018 umožňovala bezpodmienečný samoodpočet spotreby teplej vody, chladu a tepla. Vo verzii z 24.12.2018 sa však postavenie spotrebiteľa v tomto smere zhoršilo, pretože bola pridaná podmienka, že túto možnosť samoodpočtu musí umožniť členský štát. Uvedená podmienka sa preniesla aj do smernice 2023/1791,

d) z vyššie uvedeného vyplýva, že aj súčasné znenie smernice 2023/1791 v čl. 18 ods. 1 poskytuje možnosť členským štátom umožniť samoodpočet spotreby teplej vody, chladu a tepla.

e) z dokumentu “TABUĽKA ZHODY EED.docx”, na str. 244 z porovnania textov vyplýva, že možnosť samoodpočtu daná v čl. 18 ods. 1 vo vete 2 smernice 2023/1791 nebola zohľadnená v navrhovanom znení § 19a zákona č. 657/2004 (resp. v čl. III ods. 26 navrhovanej novely zákona č. 321/2014 ). Z uvedeného vyplýva, že úroveň ochrany spotrebiteľa a jeho práva na slobodný výber tovarov a služieb v Slovenskej republike je nižšia než to umožňuje legislatíva Európskej únie. Zároveň sa tým zvýrazňuje rozdielny prístup k spotrebiteľom elektriny a plynu, ktorí majú umožnený samoodpočet na jednej strane a k spotrebiteľom teplej vody, tepla a chladu na strane druhej, ktorí v slovenskej legislatíve nemajú ustanovenú možnosť samoodpočtu. To však zakladá podmienky na spory a žaloby, čo potenciálne zaťaží všetky dotknuté strany, vrátane Ministerstva hospodárstva a Slovenskej republiky ako takej, ak takéto spory sa budú rozhodovať na medzinárodnej úrovni. To sa samozrejme prenesie do ďalších nákladov, ktoré bude potrebné započítať do nákladov súvisiacich so zavádzaním opatrení na dosiahnutie cieľov smernice 2023/1791, teda zlepšenie nákladovej a energetickej efektívnosti, aby sa tak dosiahla úspora v spotrebe energie v akejkoľvek forme. To je však zjavný rozpor medzi cieľmi smernice na jednej strane a následkami konania, ktoré zavádza opatrenia na dosiahnutie cieľov smernice na strane druhej.

3. Navrhujeme, aby spotrebiteľ mal zaručenú možnosť zvoliť si samoodpočet spotreby studenej vody. Napriek skutočnosti, že smernica 2023/1791 sa nezaoberá meraním spotreby studenej vody, v praxi sa často stretávame s ignoráciou tohto faktu a prostredníctvom rôznych nekalých praktík dochádza k núteniu spotrebiteľov aby si dali nainštalovať vodomery na studenú vodu s rádiovými modulmi. Preto v súčasnej situácii považujeme za nevyhnutné chrániť spotrebiteľa zákonným zaručením možnosti zvoliť si samoodpočet spotreby studenej vody.

Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131/pripomienky/a89f3774-674f-48e3-b426-bdaaebae41f6/detail

Pripomienky k sprievodnej dokumentácii, analýze nákladov a prínosov

1. Vzhľadom na skutočnosť, že obsiahla dokumentácia, ktorá je súčasťou tohto pripomienkového konania obsahuje aj dokument “Konsolidované znenie_251_2012 Z.z_.docx”, ktorý má navrhnutý začiatok účinnosti novelizovaného zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike od 1. januára 2027 (je to uvedené na str. 1), pričom podľa oficiálnej stránky zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20260619.html sa v časti história nenachádza žiadna verzia so začiatkom účinnosti od 1. januára 2027 (nachádza sa tam časová verzia predpisu účinná od 19.06.2026 do 30.12.2028)

navrhujeme,
aby neodkladne boli do zákona č. 251/2012 Z.z o energetike zapracované naše návrhy a pripomienky https://www.slov-lex.sk/sprava-vyjadreni/legislativne-procesy/SK/PI/2026/110/vyjadrenia/b70e1ac8-7848-4eb6-bb11-701a0c171e74 zadané v rámci Legislatívneho procesu PI/2026/110.

2. Navrhujeme, aby v dokumente “vlastny material.docx”, ktorý je novelou zákona 321/2014 o energetickej efektívnosti bol zrušený čl. III ods. 18 písm. f) v navrhovanom znení: “zabezpečiť, aby určené meradlo a pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov boli vybavené funkciou diaľkového odpočtu; to neplatí, ak vlastník budovy preukáže, že inštalácia funkcie diaľkového odpočtu nie je nákladovo primeraná alebo technicky možná.“

pretože

a) uvedené navrhované znenie je nesprávnou transpozíciou určenia povinnosti dôkazného bremena. Dôvodom nesprávnosti je, že podľa európskej smernice (čl. 16 ods. 2 smernice 2023/1791) štát má preukázať energetickú neefektívnosť diaľkového odpočtu, avšak podľa slovenských právnych predpisov (zákon č. 321/2014 a 657/2004 – §17 ods. 4 písm. b) a § 18 ods. 4 písm. f) v navrhovanom znení) vlastník budovy má preukázať energetickú neefektívnosť diaľkového odpočtu

b) zvyčajne sú vlastníkmi bytových domov vlastníci jednotlivých bytov, ktorí obvykle majú uzatvorené zmluvy o výkone správy, a teda sú spotrebiteľmi, lebo podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vcdo/5/2019 “pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické a právnické osoby.”

c) podľa pravidiel na ochranu spotrebiteľa spotrebiteľ nemôže mať povinnosť preukazovať vlastnosti vnucovaného výrobku a služby. Inštalácia funkcie diaľkového odpočtu je vnucovanou službou zahŕňajúcou technické zariadenie vysielajúce namerané a iné údaje.

d) úradníci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o vyššie uvedených argumentoch vedeli a vedia, pretože to vyplýva zo zápisnice (strana 2) zo dňa 15.7.2025
https://www.elektrosmogazdravie.sk/wp-content/uploads/docs/zapisnica_MHSR_15_7_2025.pdf
preto kladieme opodstatnenú otázku, či k nesprávnej transpozícii smernice 2023/1791 došlo úmyselne.

e) nesprávnosť transpozície vyplýva aj z dokumentu “TABUĽKA ZHODY EED.docx”, kde

  • na str. 238 je uvedené, že čl. 16 ods. 2 smernice 2023/1791 bol transponovaný v § 18 ods. 13 zákona č. 657/2004 Z.z., čo pri porovnaní textov rozhodne odporuje skutočnosti,
  • na str. 237 je uvedené, že čl. 16 ods. 1 smernice 2023/1791 v znení: “Na účely článkov 14 a 15 umožňujú novo nainštalované meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov diaľkový odpočet.” bol transponovaný v § 18 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 4 písm. e), a tiež v už zmienenom § 18 ods. 4 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z.. Z porovnania textov je celkom zjavné, že znenie § 18 ods. 4 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. nie je transpozíciou čl. 16 ods. 1 smernice 2023/1791, pričom zásadným spôsobom poškodzuje vlastníkov budov, ktorí sú obvykle spotrebiteľmi, tým, že ich zaťažuje dôkazným bremenom dokazovať vlastnosti vnucovaného výrobku a služby.

3. Navrhujeme, aby v dokumente “Konsolidované znenie 657_ 2004 Z.z.v1.docx”, ktorý je novelou zákona 657/2004 o tepelnej energetike boli zrušené §17 ods. 4 písm. b) a § 18 ods. 4 písm. f)

kde

  • §17 ods. 4 písm. b) znie: “zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel s diaľkovým odpočtom na meranie množstva teplej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom;2 to neplatí, ak vlastník budovy preukáže, že inštalácia funkcie diaľkového odpočtu nie je nákladovo primeraná alebo technicky možná,”
  • § 18 ods. 4 písm. f) znie: “zabezpečiť, aby určené meradlo a pomerový rozdeľovač vykurovacích nákladov boli vybavené funkciou diaľkového odpočtu; to neplatí, ak vlastník budovy preukáže, že inštalácia funkcie diaľkového odpočtu nie je nákladovo primeraná alebo technicky možná.“

pretože

a) uvedené znenia sú nesprávnymi transpozíciami určenia povinnosti dôkazného bremena. Dôvodom nesprávnosti je, že podľa európskej smernice (čl. 16 ods. 2 smernice 2023/1791) štát má preukázať energetickú neefektívnosť diaľkového odpočtu, avšak podľa slovenských právnych predpisov (zákon č. 321/2014 a 657/2004 – §17 ods. 4 písm. b) a § 18 ods. 4 písm. f) v navrhovanom znení) vlastník budovy má preukázať energetickú neefektívnosť diaľkového odpočtu

b) zvyčajne sú vlastníkmi bytových domov vlastníci jednotlivých bytov, ktorí obvykle majú uzatvorené zmluvy o výkone správy, a teda sú spotrebiteľmi, lebo podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vcdo/5/2019 “pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické a právnické osoby.”

c) podľa pravidiel na ochranu spotrebiteľa spotrebiteľ nemôže mať povinnosť preukazovať vlastnosti vnucovaného výrobku a služby. Inštalácia funkcie diaľkového odpočtu je vnucovanou službou zahŕňajúcou technické zariadenie vysielajúce namerané a iné údaje.

d) úradníci Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o uvedených argumentoch vedeli a vedia, pretože to vyplýva zo zápisnice (strana 2) zo dňa 15.7.2025
https://www.elektrosmogazdravie.sk/wp-content/uploads/docs/zapisnica_MHSR_15_7_2025.pdf
preto kladieme opodstatnenú otázku, či k nesprávnej transpozícii smernice 2023/1791 došlo úmyselne.

e) nesprávnosť transpozície príslušných ustanovení smernice 2023/1791 do § 18 ods. 4 písm. f) zákona č. 657/2004 Z.z. vyplývajúca z dokumentu “TABUĽKA ZHODY EED.docx”, už bola zdôvodnená v predchádzajúcej pripomienke.
Keďže v uvedenej tabuľke zhody sme nenašli žiadnu zmienku o tom, že by §17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z. transponoval niektoré z ustanovení smernice 2023/1791, máme za to, že to je dostatočný dôvod na zrušenie §17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z. Z obsahovej stránky taktiež nepoznáme žiadne ustanovenie niektorej zo smerníc EU, ktoré by zodpovedalo zneniu §17 ods. 4 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z.

4. Navrhujeme, aby aj administratívne náklady na vykonanie analýzy nákladov a prínosov ekonomickej realizovateľnosti zvyšovania energetickej efektívnosti dodávok vykurovania a chladenia a taktiež aj administratívne náklady na vykonanie iných analýz súvisiacich s opatreniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti boli zahrnuté do nákladov na posúdenie nákladovej efektívnosti posudzovaných opatrení.

pretože

a) podľa čl. 25 ods. 4 vety 2 smernice 2023/1791 aj administratívne náklady na vykonanie analýzy
nákladov a prínosov majú byť zarátané do nákladových častí analýz v kontexte čl. 25 predmetnej smernice.

b) podľa dokumentu “TABUĽKA ZHODY EED.docx”, na str. 341 je uvedené, že čl. 25 ods. 4 veta 2 smernice 2023/1791 bola transponovaná v § 25a ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z., čo pri porovnaní textov rozhodne odporuje skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie smernice nebolo správne transponované do slovenskej legislatívy.

5. Navrhujeme, aby predpísaný postup analýzy nákladov a prínosov opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti (vrátane zavádzania diaľkových odpočtov) bol komplexne, jasne a zrozumiteľne transponovaný do slovenskej legislatívy, tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky náklady vrátane dlhodobých v maximálnom rozsahu, všetky riziká, vrátane zdravotných, straty súkromia, environmentálnych, bezpečnostných, nákladových, a zároveň náklady na prevenciu a riešenie následkov uvedených rizík.

V zmysle čl. 25 a prílohy X ods. 10 smernice 2023/1791 je potrebné, aby boli zahrnuté aj kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie, variabilné a fixné prevádzkové náklady, náklady na energiu, environmentálne náklady a náklady týkajúce sa zdravia a bezpečnosti, a to v maximálnom rozsahu, náklady týkajúce sa pracovného trhu, energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, a to v maximálnom rozsahu a administratívne náklady na vykonanie analýzy nákladov a prínosov a (v zmysle NECP str. 286 https://www.mhsr.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf) aj náklady na činnosť vykonávajúcich orgánov verejnej moci, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov súvisiacu s opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti, teda náklady Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR), Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) a ďalších orgánov a subjektov, vrátane nákladov súvisiacich s vytvorením a činnosťou Monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.

pretože

a) podľa dokumentu “TABUĽKA ZHODY EED.docx”, na str. 337 je uvedené, že čl. 25 ods. 1 veta 2 smernice 2023/1791 v znení: “Uvedené komplexné posúdenie musí obsahovať informácie stanovené v prílohe X k tejto smernici a priloží sa k nemu posúdenie vykonané podľa článku 15 ods. 7 smernice (EÚ) 2018/2001.” bola transponovaná v § 25a ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z., čo pri porovnaní textov rozhodne odporuje skutočnosti.

b) v tej istej tabuľky zhody ako je uvedené vyššie, na stranách 645 – 650 sú postupne uvedené jednotlivé časti prílohy X ods. 10 smernice 2023/1791, a všetky majú byť transponované v § 25a ods. 5 zákona č. 657/2004 Z.z., čo pri porovnaní textov rozhodne odporuje skutočnosti. Máme za to, že pokiaľ navrhovateľ mal zámer uvedené ustanovenia smernice 2023/1791 transponovať do návrhu vyhlášky, mal to konkretizovať jednotlivými ustanoveniami navrhovaného znenia vyhlášky práve v tabuľke zhody – aby sa dalo jednoznačne overiť, či jednotlivé ustanovenia smernice boli alebo neboli správne transponované.

6. Navrhujeme, aby účinnosť tejto novely zákona č. 321/2014 a zmenených zákonov po zakomponovaní návrhov nášho občianskeho združenia bola vyhlásená čo najskôr, a to ešte v tomto roku 2026, pretože podľa tabuľky určených termínov na transpozíciu https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/NIM/?uri=OJ:JOL_2023_231_R_0001 mala byť smernica EU 2023/1791 transponovaná už v minulom roku do 11.10.2025.

Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131/pripomienky/677ea9e8-4178-467d-ad97-e3c608185f2b/detail

Pripomienka verejnosti

  1. minimalizovať bezpečnostné a zdravotné riziká diaľkových meradiel v bytových domoch minimalizáciou diaľkového vysielania. Len v jednom bytovom dome je alebo bude inštalovaných z dôvodu zákonnej povinnosti stovky meradiel s diaľkovým odpočtom, čo predstavuje výrazné zaplnenie relatívne malého uzavretého priestoru veľkým množstvom aktívnych vysielačov s takmer nepretržitým vysielaním. Okrem toho sa do priestoru vysielajú údaje o spotrebe každej domácnosti v takej presnosti a časovom rozlíšení, že v prípade získania údajov neoprávneným subjektom môže dôjsť k zneužitiu údajov a poškodeniu spotrebiteľov. Predstava o tom, že meradlá vysielajú signál iba v momente odpočtu je mylná. Výrobcovia deklarujú takmer nepretržité vysielanie (napr. každé 2 minúty 365 dní v roku). Preto je nutné stanoviť, aby diaľkové meradlá vysielali iba nevyhnutné údaje a v nevyhnutnom čase a to na dopyt (t.j. údaje by mali byť meradlom odoslané iba po prijatí požiadavky z prijímača v momente potreby odpočtu, čo je v súčasnosti napr. raz ročne), nie nepretržite, resp. nie často s krátkou periódou (zrušiť nepretržité vysielanie údajov do prázdna). Dať možnosť spotrebiteľovi nastaviť čo, kedy a ako často sa odosiela. Zaznamenávať dopyty (čas a zariadenie, ktoré požiadalo o vyslanie údajov) a informovať spotrebiteľov o tom kedy a kto čítal údaje z ich meradiel.
  2. upraviť zákon (vyhláška 503/2022 Z.z., najmä v § 8 a § 10) tak, aby vlastníkovi (konečnému spotrebiteľovi), ktorý má platné a funkčné meradlo (bez ohľadu na to, či má alebo nemá diaľkovú funkciu aj napriek schváleniu väčšiny vlastníkov) a umožní fyzický odpočet alebo na výzvu vykoná a doručí samoodpočet včas rozpočítateľovi (konečnému odberateľovi, ktorý rozpočítava náklady konečným spotrebiteľom), aby takýto odpočet bol uznaný a spotreba určená podľa meradla riadnym spôsobom bez sankcionovania resp. vypočítavania náhradnej spotreby. V súčasnosti je spomínaný spotrebiteľ sankcionovaný rovnako, ako by úmyselne odmietal meranie alebo sprístupnenie meradla, čo je neadekvátny postih aj vzhľadom na fakt, že diaľková funkcia meradla nie je nevyhnutná na samotné meranie spotreby meradlom ani na vykonanie (fakturačného) odpočtu. Podľa súčasnej legislatívy sa spomínanému spotrebiteľovi v prípade kúrenia spotreba určí podľa meradla iného spotrebiteľa v dome (s najvyššou spotrebou) navýšený 1,1-násobkom. V prípade teplej vody ide o 1,5 násobok priemeru všetkých meradiel v dome. V oboch prípadoch sa teda vôbec neberie do úvahy stav meradla daného spotrebiteľa (aj keď má meradlo funkčné, platné a umožňuje k nemu prístup a odpočet), ale stav iných meradiel, čo je jednak v protiklade s §17 ods. 4 písm. d), resp. §18 ods. 4 písm. c) zákona 657/2004 Z.z., ako aj v protiklade s cieľmi zlepšovania energetickej efektívnosti, nakoľko spomínaný spotrebiteľ je priam nútený nešetriť.
  3. zrovnoprávniť vlastníkov, ktorí nemajú meradlá s diaľkovou funkciou. Umožniť slobodné rozhodovanie vlastníkov, voľný a konkurenčný trh v oblasti diaľkových meradiel. Odstrániť z predpisov ignorovanie faktu, že niektorí vlastníci môžu mať meradlá bez diaľkovej funkcie z rôznych dôvodov (ekonomické, zdravotné, bezpečnostné, osobné, objektívne napr. nedostatok meradiel s určitými parametrami na trhu a pod.).
  4. nezaväzovať všetkých vlastníkov mať diaľkové meradlá aj napriek schváleniu väčšinou vlastníkov v dome. A to najmä v dlhoročne pretrvávajúcej situácii, kedy sú nedostatky a protirečenia v zákonných predpisoch v danej oblasti, kedy na trhu nie sú diaľkové meradlá s dostatočne vhodnými parametrami pre spotrebiteľov a diaľková funkcia meradiel má bezpečnostné a zdravotné riziká.
  5. odstrániť protirečenia v právnych predpisoch. Napríklad vlastník podľa zákona 657/2004 Z.z. má povinnosť preukazovať neefektívnosť tovaru, ktorý je povinný zo zákona kúpiť a mať namontovaný na vlastné náklady, pričom nemá garantované, že tovar bude pre spotrebiteľa výhodný, efektívny, bezrizikový a že bude mať podmienky na slobodný výber. Ľudské práva takúto vynútenú povinnosť spotrebiteľa vylučujú. Efektívnosť (návratnosť) technológie diaľkových odpočtov je sporná aj z praxe, aj zo samotných materiálov, kde sa uvádza, že budúce výnosy (efekty) nemožno vyčísliť. Domy, ktoré diaľkovú technológiu majú už niekoľko rokov, nepreukázali žiadne zlepšenie energetickej efektívnosti, ani sa im neznížili náklady.
  6. keďže zákon (657/2004 a 321/2014) vynucuje používanie diaľkových meradiel, do sociálnych a ekonomických dopadov pripomienkovaného materiálu je potrebné doplniť fakt, že diaľková funkcia meradiel predstavuje značné finančné zaťaženie všetkých spotrebiteľov. Diaľkové meradlá sú preukázateľne niekoľkonásobne drahšie ako nediaľkové a vyžadujú ďalšie obslužné zariadenia, softvér, služby, siete. Do environmentálnych dopadov je potrebné doplniť fakty o dopade používania diaľkových a súvisiacich zariadení (výroba, údržba, prevádzkovanie, úložiská, čo predstavuje zvýšené nároky na energie a zdroje, zvýšenie množstva elektroodpadu a pod.). Dlhodobé a kumulované pôsobenie el.mag. žiarenia môže mať vplyv na živé organizmy vrátane človeka (uvádzajú sa štúdie a indície o škodlivosti).

Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131/pripomienky/bc181063-eb51-4140-98b1-fe674560f4d0/detail

Pripomienka verejnosti

Do 1. 1. 2027 majú byť všetky meradlá okrem studenej vody vybavené diaľkovým odpočtom, ale to neplatí, ak vlastník budovy preukáže, že inštalácia funkcie diaľkového odpočtu nie je nákladovo primeraná alebo technicky možná.

  1. Hlavne je to zdraviu škodlivé. Smartizácia porušuje ľudské práva a vôbec by nemala byť aplikovaná, o čom hovorí aj množstvo odborných štúdií!!!
    • Listina základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Z.z.)
    • Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vrátane dodatkových protokolov)
    • Charta základných práv EÚ (angl. Charter of Fundamental Rights of the EU 2012/C 326/02)
    • Dohovor o právach dieťaťa (zákon č. 104/1991 Z.z.)
    • Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.z.),
    • Rezolúcia Rady Európy 1815 , bod 8.2.1.
    • Bioiniciatíva 2012
    • Smernice stavebnej biológie pre priestory odpočinku
    • Smernica EUROPAEM EMF 2016 pre prevenciu, diagnózu a liečbu zdravotných problémov a ochorení súvisiacich s EMF
    • RF EMŽ je podľa IARC WHO karcinogén skupiny 2B.
      www.iarc.who.int/wp-content/uploads/2018/07/pr208_E.pdf
    • Taktiež v odbornom zhrnutí posudku (https://www.elektrosmogazdravie.sk/wp-content/uploads/docs/ZhrnutiePosudku_Prof_Silny.pdf) rádiových systémov Techem od profesora Silneho sa píše, že s ohľadom na rozsah platnosti švajčiarskych limitných hodnôt, bezdrôtové meradlá a PRVN nie sú určené pre lokality s citlivým užívaním. „Lokality s citlivým užívaním” sú miestnosti v budovách, ktoré sú pravidelne dlhodobo obývané alebo užívané osobami a detské ihriská. Aplikovaním rovnakého prístupu pri ochrane verejného zdravia ako je to vo Švajčiarsku, dostávame konštatáciu, že posudzované zariadenia nie sú určené pre bytové domy. Prof. Silny ďalej konštatuje, že nie je možné vylúčiť negatívne zdravotné dopady týchto meračov na ľudí.
  2. Sú ľudia, ktorí sú citliví na RF EMŽ, takže majú tienené byty proti tomutu žiareniu, to znamená, že mať diaľkový merač je neefektívne a nemôžu byť preto sankcionovaní. Alebo nemajú tienené byty a preto odmietajú merače s diaľkovým odpočtom.
  3. Nákladovo primerané to tiež nie je – výroba inteligentných meradiel je drahšia a vznikajú ďalšie administratívne náklady – prevádzka a správa webových aplikácií, komunikačných uzlov a SIM kariet, nákup licencií na softvér a to spotrebúva ďalšiu energiu, čo je v rozpore s cieľmi Smernice o energetickej efektívnosti.
  4. Každý človek má právo sa slobodne a bez nátlaku a sankcií rozhodnúť, či chce merače s diaľkovým odpočtom alebo nie. A aj keď si to dá namontovať, tak neskôr, keď si to rozmyslí, aby mal možnosť si to dať aj demontovať.
  5. Správcovské spoločnosti nekalo jednajú s vlastníkmi bytov, pretože im neposkytujú všetky informácie o inteligentých meradlách a vyhrážajú sa sankciami, aj keď vlastník chce naďalej mať vizuálny merač a nahlasovať stav merača.
    Aj napriek tomu, že v popise inteligentných meračov je napísané, že sú nastaviteľné, tak signály sú vysielané zvyčajne každých 112 sekúnd, 24 hodín denne, 365 dní v roku, čiže zbytočne vysielaných až 187 000 údajov, aj keď skutočne využitých je len 12 údajov. Signál nastaviť na 1x mesačne, určiť presný termín.
    Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. (pozn. Správcov bytových domov sa týka predovšetkým §
    237 Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, § 269 Poškodzovanie spotrebiteľa, §
    269a Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi)

Priamy odkaz na túto pripomienku: www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2026/131/pripomienky/c63ba625-eaf6-4ffb-9be1-edc6d52eaa00/detail

Pridajte svoj názor